Čo budeme jesť v roku 2050
3.1.2023

Múčne červy, kobylky, riasy alebo falošné banány? Dnes si tieto dobroty na našich denných jedálničkoch asi málokto dokáže predstaviť, o také tri desaťročia však môžu byť pokojne súčasťou našich nutrične vyvážených tanierov. 

Svet sa totiž neustále vyvíja a dnes žijeme to, čo bolo pred pár desaťročiami sci-fi. Nárast svetovej populácie, globálne otepľovanie, nerovnomerný prístup k potrave a meniace sa pohľady na udržateľnosť stravovania podľa súčasných prognóz spôsobia, že náš jedálny lístok bude o 20 či 30 rokov vyzerať diametrálne inak. Nebude to teda len preto, že sa menia naše zvyky a postoje k jedlu.

Očakáva sa, že do roku 2050 celosvetová populácia presiahne 10 miliárd ľudí. To znamená, že na nasýtenie všetkých bude treba až o 56% viac potravín, ako sa vyprodukuje v dnešnom svete. Aspoň to tvrdí Program OSN pre životné prostredie (UNEP). Žiaľ, na našej planéte nemáme k dispozícii dostatok poľnohospodárskej pôdy na to, aby zabezpečila budúcim populáciám stravu, akú dnes ľudia jedia vo väčšine krajín. To naznačuje, že plodiny, ktoré pestujeme, a potraviny, ktoré dnes jeme, prejdú významnými zmenami.

Čo teda budeme mať na našich tanieroch v najbližších desaťročiach? Odborníci majú už teraz určitú predstavu. Okrem posunu k udržateľnejšiemu poľnohospodárstvu a šetreniu zdrojov, či zameraniu sa na miestne, sezónne a rastlinné stravovanie, môžeme zabezpečiť dostatok potravín pre rastúcu populáciu. A to najmä, ak pôjde o ovocie a zeleninu. Tu je niekoľko potravín, ktoré by mali zohrať v budúcnosti kľúčovú rolu.

Hmyz s vysokým obsahom bielkovín
Hmyz môže byť cenným zdrojom bielkovín, vitamínov a aminokyselín pre ľudí a je oveľa dostupnejší ako dobytok. Svrčky, múčne červy a kobylky majú vysoký obsah bielkovín a v porovnaní s dobytkom a hydinou sú udržateľnejšou možnosťou ako zdroj bielkovín. Chov hmyzu môže tiež znížiť vplyv iných zdrojov živočíšnych bielkovín na životné prostredie a je v mnohých častiach sveta nevyhnutný na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti v budúcnosti.


 

Riasy
Podobne ako hmyz, aj morské riasy obsahujú živiny, ktoré sú nevyhnutné pre náš organizmus. Sú bohaté na vlákninu, majú vysoký obsah bielkovín a dajú sa rýchlo vypestovať s minimálnym vplyvom na životné prostredie. 

Hypoalergénne orechy
Hypoalergénne orechy, ako napríklad tigrí orech, majú vysoký obsah vlákniny, bielkovín a minerálov. Tigrie orechy, ktoré v skutočnosti orechmi nie sú, zažívajú v súčasnosti v západnom svete veľký boom. A to najmä medzi ľuďmi, ktorí trpia potravinovými alergiami, pretože neobsahujú laktózu, lepok ani fruktózu. 

“Falošné banány”
Ľudia na celom svete skonzumujú odhadom 100 miliárd banánov ročne, čiastočne pre rastúce výnosy v dôsledku klimatických zmien. Banánom sa v otepľujúcom sa svete historicky darilo. Štúdie však ukazujú, že úroda čoskoro dosiahne vrchol a výnosy začnú klesať. Toto obľúbené ovocie tak bude menej dostupné a drahšie. 

Príbuzná plodina, “falošný banán”. Očakáva sa, že bude celosvetovo veľmi vyhľadávaná. Len 15 falošných banánovníkov by mohlo nasýtiť jedného človeka na rok. Sú energeticky bohaté, vďaka čomu si rastlina vyslúžila prezývku „strom proti hladu“. Plody tejto rastliny je možné zbierať aj celoročne. Plodina je rozšírená najmä v oblasti Etiópie. Vedci zistili, že by mohla teoreticky nasýtiť viac ako 100 miliónov ľudí a zvýšiť potravinovú bezpečnosť nielen v Etiópii, ale aj v ďalších afrických krajinách. 

Národný projekt Zvýšenie inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky – inovujme.sk pomáha podnikateľom zavádzať inovácie a prostredníctvom nich zostať relevantnými na slovenskom aj medzinárodnom trhu. Je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v operačnom programe Integrovaná infraštruktúra.
 

Domovská stránka Európsky Fond Regionálneho Rozvoja
Domovská stránka Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Domovská stránka Ministerstvo hospodárstva SR
Domovská stránka SIEA