Memorandum o spolupráci s občianskym združením Smart City Klub podpísalo ministerstvo hospodárstva v pondelok 27. 11. 2017 na konferencii Inovácie pre lepší život – Smart Cities & Internet of Things. Konferenciu zorganizovala Slovenská inovačná a energetická agentúra v rámci národného projektu inovujme.sk. Predstavilo sa na nej 13 rečníkov zastupujúcich štátne orgány a spoločnosti zaoberajúce sa témou Smart City.
Mestá už začínajú trpieť tým, že sa výrazne zvyšuje počet ich obyvateľov, zdôraznil v úvode štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec. V priebehu najbližších pätnástich rokov by sa mal ich podiel zvýšiť zo súčasných 50 na 70 percent, zdôraznil. Na situáciu sa preto treba pripraviť vopred. A práve na prípravu poslúžia najmodernejšie poznatky a digitalizácie. „Smart mesto dokáže prostredníctvom nových technológií lepšie zvládnuť dopravu, parkovanie, osvetlenie, energetickú efektívnosť budov a odpadové hospodárstvo,“ dodal štátny tajomník. Rezort v tejto súvislosti pripravil podpornú schému na implementovanie Smart City riešení. Na základe pilotných projektov vytvoria ich ukážku v niekoľkých slovenských mestách. Ako pri otvorení povedala generálna riaditeľka Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Svetlana Gavorová, koncept Smart City nie je konečný stav, ale proces založený na inováciách: „Smart City neznamená len zavádzanie informačných technológií, ale aj úspešné otvorenie cyklotrás, počet všeobecných lekárov na počet obyvateľov, zelené plochy, či podpora komunít.“ Podpora inovatívnych riešení na všetkých úrovniach musí smerovať k zlepšeniu života obyvateľov, zvyšovaniu produktivity, novým pracovným miestam a uplatneniu firiem v medzinárodnom meradle. Toto všetko sú merateľné ukazovatele konceptu Smart City.
Konferencia prebiehala v štyroch paneloch zameraných na rozličné témy, ktoré však na seba nadväzovali. Venovala sa financovaniu, no nevyhla sa ani porovnaniu so zahraničím, novým konceptom i riešeniam potenciálnych problémov. Na konferencii odprezentoval zástupca ministerstva hospodárstva koncept Smart City ako základný kameň vývoja inteligentných riešení pre mestá na Slovensku. Dôležitou súčasťou diskusie boli účastníci v hľadisku, ktorí sa aktívne zapájali s otázkami a postrehmi. Často práve oni zmenili smerovanie panelu a načrtli zaujímavé témy rozvíjajúce ďalší dialóg. Viacerí rečníci kládli dôraz na spoluprácu sektorov: ministerstiev, ktorých sa téma týka, ako hospodárstvo, doprava a vnútro, regionálnej samosprávy a tiež súkromného sektora. Tiež upozornili na to, že „smart“ riešenia treba vnímať ako návratnú investíciu a výzvu, ktorej budeme čeliť a ktorá si bude vyžadovať dlhodobý dialóg. Samuel Arbe, riaditeľ Odboru operačného programu Efektívna verejná správa na ministerstve vnútra pripomenul všetkým, že nemôžeme vyspelé metropoly dobehnúť z večera na ráno: „Sme v bode vývojovej krivky. Je dobre, že sa o tom hovorí. Je dôležité byť ambiciózny, ale zároveň aj počúvať. Samosprávy riešia množstvo problémov, s ktorými im treba pomôcť, potom budú otvorenejší.“
Práve súkromný sektor môže v rozvoji konceptu Smart City na Slovensku zohrať veľkú rolu, čo si rezort hospodárstva náležito uvedomuje. „Chceme podporiť firmy. Vyhlasujeme výzvu pre malé a stredné podniky, aby mohli implementovať pilotné projekty priamo na území mesta. Začať treba precízne od pilotných projektov, cieľ je postupne financovať náročnejšie,“ prezradila Miriam Letašiová, generálna riaditeľka Sekcie podnikateľského prostredia a inovácií. Niektorí kritici zastávajú názor, že Slovensko je pre koncept Smart City primalé, no rečníci panelov boli jednoznačne proti. Koncept môže podľa nich znamenať veľký rozdiel aj pre menšie mestá. „Pri rozhodovaní treba použiť zdravý rozum a veľkosť mesta by nemala hrať rolu,“ skonštatovala Erika Horanská, vedúca Oddelenia mestského rozvoja na Sekcii bytovej politiky a mestského rozvoja z ministerstva dopravy.
Základnou otázkou v realizácií konceptu Smart City je financovanie. Nielen v tomto prípade sa Slovensko do značnej miery spolieha na zdroje z eurofondov. „Potečú do roku 2023, pričom robíme všetko pre to, aby sme v Bruseli navodili atmosféru, že podporu eurofondov potrebujeme aj ďalej. Ale aj krajiny, ktoré do eurofondov prispievajú viac, nás nabádajú, aby sme sa vzchopili,“ podčiarkla Denisa Žiláková, generálna riaditeľka Sekcie centrálny koordinačný orgán z Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Už rok 2020 bude v tomto smere zlomový. Ako sa k tomu postaví Slovensko? „Alfa a omega úspechu je dobrá príprava. Keď už dnes začneme robiť kombináciu modelov financovania, či už je to cez štrukturované fondy, priamo zo štátneho rozpočtu, nech sú to modely hybridného financovania. Na to je potrebný efektívny model verejného obstarávania,“ povedala Miriam Letašiová.
Na treťom paneli sa zúčastnili predstavitelia zo zahraničia zastupujúci rôznorodé firmy a organizácie, od startupov až po výskumný inštitút. Práve v tomto paneli účastníci upozornili na prekážky na ceste k úspešnému zavedeniu konceptu, rečníci však kládli dôraz aj na individuálnu skúsenosť. Implementácia konceptu Smart City závisí do značnej miery od pripravenosti ľudí – ako rýchlo sa obyvatelia adaptujú na zmeny a sú ochotní ich prijať? Ako zaznelo, jednou z obáv je ochrana súkromia a osobných údajov. Preto sa treba postarať o to, aby sa takéto informácie chránili pred možnými hackerskými útokmi.
Posledný panel venovaný riešeniam opäť zdôraznil význam spolupráce sektorov a nastolenie dialógu, pričom smerovanie konceptu by mali určiť práve zástupcovia samospráv. „Mestá o Smart City už neradi počujú, pretože si u nich kľučku podávajú riešenia, ktoré im nedávajú zmysel. V prvom rade je však na nich, aby zadefinovali, kde chcú byť o päť až desať rokov,“ skonštatoval Martin Noskovič, zástupca pre Smart City za spoločnosť Alam. Väčšinu slovenských miest osvojenie konceptu Smart City ešte len čaká, ale aj medzi nimi sú už prvé lastovičky. Sú to napríklad Nitra alebo Kežmarok. Konferencia v tomto smere priniesla riešenia a inšpirácie, z ktorých vyťažia zástupcovia všetkých strán.