Slovenský export v post-pandemickom období
6.9.2021

Slovenský zahraničný obchod naďalej neprináša pridanú hodnotu a inovatívnosť, problémom je aj úzka teritoriálna a komoditná orientácia. Potvrdzujú to firmy aj dáta.

Stav zahraničného obchodu na Slovensku popisujú dve štúdie. Prvú pripravili analytici Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) v rámci národného projektu Zvýšenie inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky, druhú experti Ekonomickej univerzity v Bratislave a Rady slovenských exportérov (EUBA a Exportéri.sk). Kým Export priebojných slovenských firiem (SIEA) predovšetkým sprostredkúva názory vybraných slovenských inovatívnych exportérov na aktuálnu situáciu, cieľom popisnejšej Krehkej reality slovenského exportu (EUBA a Exportéri.sk) je iniciovať spoločenskú diskusiu pre rozvoj proexportnej politiky na nasledujúce roky.


Obe štúdie potvrdzujú kľúčovú rolu cezhraničného obchodu pre slovenskú ekonomiku, hlavne pre veľkosť trhu, geografickú polohu, nedostupnosť zdrojov, ale aj dnešnú otvorenosť trhov a globalizáciu. Slovenská závislosť od ostatných trhov je v časoch dočasného spomalenia ekonomického rastu, ktorý spôsobila pandémia ochorenia COVID-19, citeľná.


Aktuálny stav slovenského exportu však nie je vyhovujúci. Hoci podľa prieskumu SIEA sa slovenskí vývozcovia čoraz intenzívnejšie snažia prichádzať na zahraničné trhy s inovatívnejšími produktmi, stále pretrváva nižšia ponuka pridanej hodnoty oproti ich konkurentom. Zahraničný obchod sa vyznačuje aj slabým podielom malých a stredných podnikov na exporte a úzkou teritoriálnou a komoditnou orientáciou, navyše tento trend sa prehlbuje. Len tri sektory ekonomiky – automobilový, elektrotechnický a strojársky podľa analytikov EUBA a Exportéri.sk v roku 2014 tvorili 58 %exportu, pričom v roku 2019 to už bolo 63 %.


„Takáto štruktúra nielenže nekorešponduje s cieľmi proexportnej politiky, ale priamo ohrozuje ekonomickú bezpečnosť slovenského hospodárstva a v časoch recesie ekonomík cieľových trhov môže viesť k výraznému ochladeniu, či dokonca kolapsu ekonomiky,“ píše sa v štúdii Krehká realita slovenského exportu.


Z teritoriálneho hľadiska sa dnešná slovenská ekonomika podľa oboch štúdií zameriava predovšetkým na krajiny EÚ, čo považujú analytici taktiež za významný problém kvôli vysokej citlivosti na recesie. Hlavným exportným trhom sa v roku 2019 stalo Nemecko (22,3 %), nasledované Českou republikou (11 %) a Poľskom (7,5 %).


Slovenskému exportu dominujú veľké zahraničné firmy. V prípade malých a stredných podnikateľov ako slabších exportérov však vstup na zahraničné trhy nepatrí medzi jednoduché rozhodnutia. Potvrdzujú to respondenti prieskumu SIEA, ktorí poukázali na prekážky predovšetkým v začiatkoch exportovania ako financovanie, ľudské zdroje, spĺňanie noriem a technologická infraštruktúra.

Na pomoc s prienikom do zahraničia by mala slúžiť dostupná verejná podpora, či už v podobe financovania, poradenstva alebo sieťovania. Ohľadom podpory sú však podnikatelia opäť skeptickí, keďže v prieskume SIEA zhodnotili dostupnosť a povedomie o podpore iba na priemernej úrovni. Najčastejšími nedostatkami sú slabá informovanosť a komunikácia, neadresnosť a nesprávne nastavenie opatrení. Autori druhej štúdie taktiež identifikovali riziko nedostatočne prepracovanej podpory exportu, systému vzdelávania a prepojenosti trhu práce.


„Vo všetkých ukazovateľoch je SR na chvoste EÚ, z krajín V4 nás Česká republika a Maďarsko vysoko prevyšujú. V intenzite výdavkov na vedu a výskum SR nedosahuje ani 40 percent priemeru EÚ,” uviedli analytici EUBA a Exportéri.sk.


Podľa firiem by k zlepšeniu mohli prispieť lepšia digitalizácia, odstraňovanie administratívnej náročnosti, efektívnejšie, cielenejšie a dostupné pro-exportné nástroje a podpora vedy, výskumu, inovácií a vzdelávania. Okrem zásadnej zmeny školského systému analytici EUBA a Exportéri.sk vnímajú potrebu aktívnej podpory exportu, hlavne malých a stredných podnikov, určenie priorít a zodpovedných inštitúcií vo vzdelávaní, definíciu prioritných krajín, podporu výjazdov na veľtrhy a výstavy, vytvorenie jednoznačnejšieho brandingu Slovenska v oblasti exportu a skvalitnenie siete ekonomickej diplomacie.


Obe štúdie taktiež vzájomne potvrdzujú potrebu zmien v slovenskej ekonomike, vrátane orientácie zahraničného obchodu na oblasti odolnosti či digitálnej a zelenej transformácie, ktoré zároveň reflektujú závery Plánu obnovy a odolnosti SR.


V prípade záujmu nájdete obe štúdie online:
​​​​​​​Export priebojných slovenských firiem
Krehká realita slovenského exportu 

Európsky Fond Regionálneho Rozvoja
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Ministerstvo hospodárstva SR
SIEA