Umelá inteligencia a manipulácia ľudského genómu: Aká je budúcnosť ľudstva?
26.6.2018

Konferencia Tech Open Air v Berlíne priniesla mnoho inšpiratívnych poznatkov.

Tech Open Air je jedinečné podujatie zamerané na inovácie a technológie, ktoré sa organizuje od roku 2012 v nemeckom Berlíne. Jeho osobitosť spočíva uvoľnenej atmosfére, netradičných priestoroch a rozmanitom programe prebiehajúcom na viacerých pódiách ale aj po celom meste naraz. Na prvý pohľad pripomína hudobný festival, dokonca, keď prejdete registráciou, ako prvú si všimnete kapelu hrajúcu na streche poschodového autobusu alebo početné stánky s jedlom a pitím. Tech Open Air je však o inom - je to popredný európsky festival interdisciplinárnych technológií spojený s konferenciou. Už po druhýkrát sa na ňom zúčastnili aj zástupcovia národného projektu inovujme.sk.

Témami tohtoročnej konferencie bola umelá inteligencia a deep learning, kvantové počítače, virtuálna a rozšírená realita, nové technológie, modifikácia ľudského genómu a záchrana životného prostredia, pričom jednotlivé prednášky a diskusie spájala otázka budúcnosti – čo ľudstvo v budúcnosti čaká a ako sa môžeme vyhnúť alebo aspoň obmedziť negatíva, ktoré nám hrozia.

Z konferencie jednoznačne vyplynulo, že kľúčovú rolu v budúcnosti ľudstva zohrá umelá inteligencia – tá postupne prenikne do všetkých sfér nášho života. Dokáže nahradiť človeka v mnohých pracovných pozíciách alebo mu aspoň dopomôže k lepším výsledkom. Jedným z jej využití je napríklad diagnostika v modernej medicíne, o ktorej hovorila Lily Peng. Doktorka pracujúca pre spoločnosť Google vedie výskum zameraný na deep learning, ktorého cieľom je priniesť digitálneho pomocníka na diagnostiku. Testy momentálne prebiehajú s veľkým úspechom na diagnostike zrakových postihnutí a rakoviny prsníka.

Umelá inteligencia postupne zasahuje do všetkých odvetví ľudskej práce – aj tých, pri ktorých by ste to nečakali. Patria k nim aj printové, rozhlasové a televízne médiá. Táto sféra mala na konferencii až dvoch zástupcov: riaditeľa vydavateľského domu Axel Springer a riaditeľ mediálneho korporátu VICE Media. Z ich prednášok vyplynulo viacero zaujímavých poznatkov. Napríklad spravodajstvo budúcnosti bude personalizované. Čo znamená, že informácie, ktoré sa k vám dostanú, vám budú „šité na mieru“ – podľa vašich záujmov a relevancie. Nielen to, vydavateľské domy už teraz testujú prácu s umelou inteligenciou a ich výsledky sú obdivuhodné. Články, ktorých autorom je „robot“, sú nerozoznateľné od tých „ľudských“.

Čo však bude s ľuďmi, ktorí budú pracovne nahradení umelou inteligenciou? Aj touto otázkou sa zaoberala konferencia TOA v bloku venovanému budúcnosti práce. Fanúšikovia technológie tvrdia, že postupne vzniknú nové pracovné príležitosti, ktoré sa momentálne nedajú ani odhadnúť. Problémom bude nevyhnutné medziobdobie. Michael Bohmeyer v panelovej diskusii predstavil koncept, ktorý futurológom nie je cudzí – koncept univerzálneho základného príjmu. To znamená, že by mal v budúcnosti každý, bez ohľadu na prácu, ktorú vykonáva, dostávať základný príjem pokrývajúci jeho životné potreby. Michael Bohmeyer v Nemecku spustil už tento experiment na vzorke 200 ľudí a vzišli z neho prekvapivé výsledky – viac ako 90% z prijímateľov sa nevzdalo práce. Buď zostali pri tej pôvodnej, alebo si začali plniť pracovné sny o podnikaní a podobne.

Budúcnosť však nie je len ružová, najmä čo sa týka zachovania kvality životného prostredia. Našťastie, mnohí ľudia si to uvedomujú a snažia sa tento proces zvrátiť. Medzi nimi je aj Boyan Slat, zakladateľ spoločnosti The Ocean Cleanup. Má len 23 rokov, no už ako 16-ročný si dal odvážny záväzok – chce vyčistiť všetky oceány od odpadu. Momentálne existuje v oceánoch až päť obrovských „smetísk“, kde sa kumuluje odpad vyhodený do mora, pričom najväčšie takéto smetisko má rozmery Francúzska. Vďaka Boyanovi prebehlo mapovanie morského dna a zhodnotenie súčasného stavu. Momentálne už tvrdo pracuje na výlove odpadu. Jeho plán je vyčistiť oceány do roku 2050, pričom v priebehu najbližších 5 rokov by podľa odhadov mal zredukovať najväčšie morské smetisko na polovicu. Pýtate sa, čo sa deje s vyloveným plastom? Boyan nadviazal spoluprácu v viacerými spoločnosťami – odpad dodáva na recykláciu a opätovné využitie.

Za záchranu životného prostredia a ohrozených druhov bojuje aj projekt Biotopia, vďaka ktorému vzniklo inovatívne múzeum nútiace návštevníkov zamyslieť sa nad ich vplyvom na budúcnosť ľudstva a na osud ostatných živých tvorov planéty. Projekt na konferencii prezentoval autor myšlienky – Michael John Gorman.

Poslednou a asi najpodstatnejšou otázkou je, akým bude človek budúcnosti. Pokúsil sa ju zodpovedať Jamie Metzl, futurológ a spisovateľ. Ten tvrdí, že manipulácia ľudského genómu sa stane prirodzenou súčasťou pokroku. Technológia je už teraz k dispozícií, človek však ešte váha, ako s ňou naloží. Vďaka nej nás čaká éra nového človeka – Homo sapiens 2.0 – plne odolného voči chorobám, s mimoriadnym talentom a schopnosťami, pripomínajúceho skôr Supermana ako súčasného človeka. Metzl na svojej prednáške vyhlásil, že ešte nie je jasné, či smerujeme k utópií alebo k distópií, pretože o tom rozhodnú normy, pravidlá a ľudská etika.

So zreteľom na uvedenú predpoveď budúcnosti viacerí prednášajúci varovali účastníkov konferencie, aby bezhlavo nepodľahli čaru modernej technológií a aby si zachovali to, čo nás od nej odlišuje – pretože umelá inteligencia síce môže byť rýchlejšia a presnejšia, no neoplýva výnimočnými kvalitami ako je empatia, ľudskosť alebo kreativita.

Tento nezanedbateľný rozmer má svoje miesto aj na konferencii, ktorá je zameraná na technológiu. Vyhradili mu dokonca samostatný priestor nazvaný The Forest Stage, teda lesné pódium - priestor, kde stoličky nahrádza slama a prednášky sa dejú medzi stromami pod holým nebom. Všetky sa týkajú človeka a jeho ľudskosti, dokonca sa medzi nimi venujú meditácií. Presvedčili sme vás o tom, že Tech Open Air v Berlíne je výnimočné podujatie?

Európsky Fond Regionálneho Rozvoja
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Ministerstvo hospodárstva SR
SIEA